Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Hmly Avalonu

15. 6. 2009

 

Obrázok

 

Pozoruhodný filmový projekt režiséra Uliho Edela, premiérovaný v našich končinách iba na videu a televíznych obrazovkách, otvára pred zrakom diváka prekvapujúcu obmenu príbehu o dvore legendárneho kráľa Artuša, magické panoptikum odohrané pred kulisami života žien ovplyvňujúcich osudy Albionu za čias spoločenstva Okrúhleho stola.

Na motívy rovnomennej monumentálnej pseudohistorickej fresky americkej autorky Marion Zimmer Bradleyovej (1930-1999) nás tvorcovia filmu postupne zoznamujú s Artušovou nevlastnou sestrou Morganou le Fay, adeptkou na veľkňažku magického ostrova Avalon, kde sú kúzla realitou a ženy vládnu ako nositeľky života a ochrankyne prastarej tradície. Na Morganu stelesnenú práve tak talentovanou ako aj pôvabnou Juliannou Marguliesovou čaká pod vedením Jazernej pani Viviany osudová úloha: brániť keltskú Britániu pred kresťanstvom, učením, ktoré nazerá na ženu iba prizmou pôvodkyne prvotného hriechu (A muliere initium factum est peccati) a vylučuje ju na okraj spoločenského života.

Zatiaľ čo sa Morgana usiluje vrátiť krajinu do náruče Matky Bohyne, jej sestra Morgause si k naplneniu svojich pochybných ambícií vybrala cestu intríg, klamstiev a manželského zväzku z vypočítavosti. Artušovou manželkou, kráľovnou Guenévrou, zmieta pálčivá dilema medzi zachovaním vernosti svojmu mužovi v súlade s kresťanskými obyčajami a silným záchvevom vášne k poprednému z rytierov – Lancelotovi.

Scenárista Gavin Scott zachoval všetky atribúty podmanivého kúzla, s akým rozpráva svoj príbeh autorka románovej predlohy Marion Z. Bradleyová. Originálna optika „ženského“ videnia udalostí konfrontovaná s heroickým charakterom chanson de geste. Pôvab, inštinkty a diplomacia na rozdiel od rinčania zbraní a vojnového kriku, zápas mužskej a ženskej moci o nadvládu, konflikt, pre ktorý je charakteristická veta prednesená Lancelotom k Viviane: „Žil som vo svete, kde muži nečakajú na ženské rozkazy.“ Morgana je nepochybne ústrednou postavou boja za zachovanie starého pohanského náboženstva spojeného s prírodou a jej plodivými silami. Tento aspekt je v príbehu prezentovaný osobnou drámou neplodnej kráľovnej Guenévry či Morganiným materstvom započatým počas osláv jarných sviatkov Beltane. Aj to je hold predkresťanským koreňom artušovskej legendy – v keltskej spoločnosti bola telesná láska radostnou zábavou, ktorej sa zúčastňovali muži aj ženy. Zmyselnosť bola chápaná aj ako prostriedok k získaniu mystickej harmónie so živlami. Odtiaľ tiež pochádza predstava Avalonu ako posvätného kráľovstva a zväzku s Bohyňou Zeme, zatiaľ čo sa zo zväzkov s „lesnými pannami“ rodili hrdinovia, patriaci viac do Iného ako do nášho sveta.

Hoci motív „žien na Camelote“ nie je úplne nový ani v tvorbe Marion Zimmer Bradleyovej, spoločne s filmovou verziou ponúka pôsobivú rekonštrukciu predstavy o tom, že ženy, objavujúce sa v cykle o Artušovi, boli a sú bohyne. S prihliadnutím k postupnej christianizácii látky a meniacim sa postojom rozprávačov, ktorí upravovali alebo úplne vypúšťali „pohanské“ aspekty, to však nie je okamžite zrejmé. Novším spracovaniam je bližšia predstava o Artušovi, ktorý sa usiluje objaviť kompromis medzi starým a novým náboženstvom, čerpať súčasne silu Avalonu, ako i z mystérií prvých kresťanov. Aj keď toto úsilie neprinesie očakávaný prospech, dnes vieme, ako tajomstvá starého sveta nadobudli nové vyjadrenia, pričom samotnú symboliku Excaliburu, evokujúcu znamenie kríža či magického pohára Avalonu meniaceho sa na posvätnú nádobu grálu, korunuje záverečná scéna knihy i filmu, kedy Morgana po vstupe do kláštora rozoznáva v tvári Madony nezmazateľné črty Bohyne – matky.

 

              

                                                                                                                                                                              

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.